Zo zákulisia príbehov #3 - OBĽÚBENÁ POSTAVA

augusta 05, 2019

Pokračuje moje oneskorené zapájanie sa do projektu, ktorý vymysleli dve bloggerky Lyn a Moon. Tretia téma otázok sa týka obľúbenej postavy a pre mňa bolo asi najťažšie vybrať práve tú postavu. Nebudem tvrdiť, že mám rovnako rada všetky postavy, ale aj tak to bolo celkom ťažké. Mám svoju päticu obľúbencov, pričom dve postavy som musela rovno z úvah, koho si vybrať vyčiarknuť.

Nakoniec som z mojej trojice Lyrai, Shade a Vanille, vybrala Lyrai, ktorou príbeh začína.

Zo zákulisia príbehov #3 - Obľúbená postava

1. Prečo práve táto postava?

Keď to mám napísať úprimne, tak preto, že mi prišlo najľahšie odpovedať na tieto otázky. :) A tiež preto, že zo spomínanej trojice s ňou mám asi najviac spoločné.

Je to mladá žena, má svoje radosti i trápenia, to čo ju robí šťastnou i to, čoho sa desí. Je len zrnko v prachu sveta do ktorého sa dostala a kým Shadovi a Vanille leží na pleciach veľa zodpovednosti, písanie jej kapitol je úplne o niečom inom.

2. Ktoré vlastnosti máš na svojej obľúbenej postave najradšej a prečo?

Jednou z vecí, ktorú na nej mám rada, je že sa nevzdáva a má trpezlivosť vydržať. Nerúti sa bezhlavo do vecí bez plánu, radšej si všetko premyslí a zvýši tak svoju šancu uspievať. Je bojovná, ale nie v zmysle, žeby dokázala fyzicky zdolať sto kilogramov svalov.

Páči sa mi na nej, že slová o tom, že niečo nedokáže ju nezrazia na kolená. Sú pre ňu hnacím motorom dokázať, že v skutočnosti to ona dokáže.

A tiež mám rada i to, ako reaguje na ľudí. Má zmysel pre humor, zároveň dokáže niekoho ľahko odbiť. Nie je arogantná, aj keď ľuďom dokáže ľahko dať najavo, ak ich považuje za blbých.

3. Aké tri veci by tvoja obľúbená postava zachránila z horiaceho domu a prečo?

Otázka sa pýta na veci, takže to beriem tak, že osoby nie sú ohrozené. :)

Nezachraňovala by nič. Lyrai bola unesená zo Zeme a rovnako ako všetci, všetko čo zatiaľ na Anarchorance má, je niekoľko duplikátov jej osobných vecí. Dostali ich, aby mali spomienku na domov a niečo osobné, ale Lyrai to tak nevníma. Pripomína jej to, že všetko je to falošné a nie skutočné. Ak by preto komplex horel, s úsmevom by sa dívala ako sa mení na popol.

Lyrai nebola proti, sama chcela od témy ujsť. Aj preto s rastúcou zvedavosťou siahla po ďalších veciach z krabice a nebola si istá, či dúfala v niečo konkrétne. Našla fotoalbum, ale skôr akoby ho otvorila vedela, že tiež nepochádzal z jej izby. Ten jej bol vyblednutý s poškodeným obalom, kým tento musel niekto kúpiť len nedávno. Mal takmer identický vzor s tým jej, ale voňal novotou.
Nech nás vyberal ktokoľvek, bol v mojej izbe. Neotvorila ho, nepochybovala, že bol plný fotiek. Niekomu ako oni nemohlo robiť problém stiahnuť ich a ona nevyronila za týždeň jedinú slzu. Stále odmietala prijať ich hlúpu scifi rozprávku, ale pohľad na všetky tie fotky by ju mohol psychicky zlomiť.
„Toto je kto?“ Harper vytiahla drobného plyšového králika, na ktorom boli fixkou dokreslené „tetovania“.
„Darček od jedného môjho švihnutého kamaráta,“ usmiala sa. Aj bez fotiek sa jej tváre priateľov začali vynárať pred očami a robili jej srdce ťažším, než skutočne bolo. „Raz povedal, že ten zajac je on a keď už nič, tak aspoň takto sa dostane do mojej postele. Čo je jeho predstava o humore.“ Lyrai oblúčikom hodila zajaca do koša. Nebol o nič viac pravý, ako album. Nechcela nijaké ich náhrady. „Sú to lži. A okrem toho, keby horí, do svojej záchrannej krabice by som ho nedávala.“

4. Čo najhoršieho by ste dokázali svojej postave spraviť?

Neviem či to môžem s čistým svedomím vyhlásiť, ale asi pre dej čokoľvek. Neplatí to len pre túto postavu, ale pre všetky ako také. Pokojne by som ich zabila, ak by si to dej vyžadoval. Alebo teda, nech neklamem, možno nie až tak pokojne :)

Už dávnejšie som pri venčení mojej Lilly prišla na to, že jednu z mojich najobľúbenejších postáv budem musieť zabiť. Vôbec som to nemala v pláne, ale ako som si prehrávala podstatné veci k hlavnému deju, došlo mi, že musím. Viem, že ak by som veľmi veľmi chcela, možno by som vymyslela ako to obísť, ale samej by mi to prišlo hlúpe. Obchádzať veci ktoré som vymýšľala, len aby som zachránila nejakú postavu. Takže, aj keď má ta smrť neteší, stane sa. Takže ako som písala, urobila by som, čo by bolo treba.

5. Ako veľmi sa vaša hlavná postava podobá na vás samých?

Som na tejto otázke zastala, že hmm...moja kamarátka a zároveň editorka povedala, že mi je Lyrai celkom podobná. Tak som sa s ňou išla poradiť a dostala som viac, ako som čakala :)

Ja by som asi povedala len toľko, že výzorom nemáme spoločné takmer nič. Možno len to, že sme obe krpaté, aj keď Lyrai si predstavujem ešte o pár centimetrov nižšiu, než som ja sama.

Obe sme skutočne akčné, ona má svoj parkour, ja svoje tréningy MMA. A rozhodne je pravda, že ak niekto povie že niečo nedokážem, neprestanem to skúšať kým nedokážem opak. (Ale som za túto vlastnosť rada, aj keď je občas otravná. Na druhú stranu, aj vďaka nej mi doma na polici leží medaila zo Spartan Race Beast. Ja čo som nikdy neodbehla pri tréningu viac ako 8km som sa doma napočúvala, ako určite tento prekážkový "vojenský" beh plný kopcov a dĺžkou min.20 km nedám. A už vôbec nie v časovom limite. Čím sa nechcem vôbec chváliť, môj obdiv patrí všetkým, ktorí toto zvládajú úplne bežne a nie sú potom týždeň ako vypľutý rezanec. Čo bol rozhodne môj prípad. :) )

Nuž a obe nie sme moc dobré v prejavovaní citov. Flirtovanie nám nejde, ale ona je na tom isto lepšie. A ani ja varenie neobľubujem, ale v tom som zase na tom lepšie ja než ona. A ešte aby som nezabudla, obe pochádzame zo Zeme :D

6. Dočká sa vaša obľúbená postava šťastného konca alebo dokážete opísať jej/jeho smrť?

Neverím na šťastné konce typu, chytili sa za rúčky a odkráčali pri západe slnka. Život plynie a prináša každému šťastné aj nešťastné okamihy. Nevadia mi knihy, ktoré skončia...nepoviem že otvorene, lebo to nie. S uzavretým dejom, ale tak charakterovo otvorene. S možnosťami dotvoriť si tak trochu ich ďalšie životy v hlave.

Spoilery sú fuj, takže k tomu ako Lyrai dopadne sa vyjadrovať nebudem :) Ale k druhej časti otázky, ako som písala, zabiť postavu, ju či iné, by som dokázala.

Snažila som sa ale každému vytvoriť koniec čo najviac reálny a pri niekom je to už na samotnom čítajúcom, či ho považuje za šťastný alebo nešťastný. Niekedy má aj šťastie trpký nádych a niekedy to čo by niekto považoval za katastrofu, by iný uvítal s otvorenou náručou. :)

♥