Keď sa pred pár rokmi blížili 18-te narodeniny môjho brata, chcela som mu darovať niečo špeciálne. Žiaden predmet, ktorý bude na poličke, ani hru, ktorú prejde za nejaký čas a ani si nebude pamätať, k čomu ju dostal. Niekde hlboko v podvedomí sa mi marilo niečo o akcii pre nadšencov počítačových hier, ale nemala som tušenia ako sa volá ani či to vlastne bolo na Slovenskou. Potom som bola u svojej najlepšej kamarátky Lenky a spomínala jej to a ona otvorila google, že to ideme nájsť. A našli sme.
Akcia menom Gameexpo (v tom čase), v Bratislave, dva mesiace po jeho narodeninách. Dokonalý darček, ktorý ale museli schváliť rodičia. Keďže bráško je na vozíku a nemôžeme sa len tak zobrať a niekam ísť, vedela som, že budú musieť ísť s nami. Odviezť ho, prespať tam, ja som bola ochotná s ním pokojne spať aj v telocvični v spacáku, čo samozrejme v jeho prípade reálne možné nebolo.
Rodičia súhlasili celkom rýchlo, aj keď ešte nevedeli že sa tomu upísali na každý jeden rok :) Vilko sa potešil, o akcii už počul a tam to ale končilo. Prečítali sme si niečo o súťažiach, programe a hlavne o cosplay, či sa nám páčilo. Samozrejme sme netušili že tam chodia ľudia odetí do masiek aj bez toho aby súťažili, takže sme sa aktívne prihlásili hneď do súťaže. No...keď sme videli v zákulisí tie masky, smiali sme sa aby po nás niečo neletelo. Hlavne keď na brata sme hodili plachtu že postava z Final Fanasy a moji dvaja kamaráti mali cez seba opasky, polystyrénové mečíky a celkovo, no ako sa podarilo. Ale inak to bola neskutočná zábava a tento prvý stret s touto akciou bol ten najlepší na akom sme boli :)
(cosplay za všetky drobné :D)
Od toho roku, chodíme každý marec opäť. A opäť sa snažíme vyrobiť nejaký ten cosplay. Zvyčajne to vyzerá asi takto:
Marec-December: Viliam nám pripomína, že na nový rok musíme začať robiť kostým
Január: príde obed a Vilko pripomína, že je čas začať
Február: každý jeden obed padá zmienka o tom, že zase začneme vyrábať cosplay na poslednú chvíľu
Začiatok marca: je to top téma obedov, už aj ja začínam s tým, že asi by sme mali začať
Dva týždne do akcie: oco so šomraním že sme ako malí, nakreslí technický nákres ako vyrobiť kostým a dá ho v dielni chlapom
Dva dni pred akciou: dobrá sestra (ja :D) nadáva, prečo sme nezačali skôr
Noc pred akciou: zvyčajne stále dobrá a v tej chvíli aj ušomraná sestra (stále ja) má ruky od farby alebo lepidla alebo niečoho
Na akcii: brat je spoko, má cosplay! :)
Tento rok sme ale narušili náš bežný časový harmonogram a začali o čosi skôr. Lebo nároky môjho brata sa zvýšili. Drží LOL-ko a už veľmi dlho pokukoval po postavách z tejto hry. Konkrétne po postave menom Corki, ale to bol pre nás vždy iný level.
Neviem čo sa tento rok zmenilo, asi ocove vyhlásenie "vyrobíme hocičo", lebo táto postavička bola odsúhlasená. A odsúhlasiť výber musí vždy on, pretože o nákres a technické zhotovenie konštrukcie sa vždy stará on.
Nie sme doma žiadny cosplyeri a tak všetko čo robíme, robíme svojpomocne. Vymýšľame, ja googlim a pozerám videá a aj preto tento článok. Priebežne som fotila náš postup, možno to niekomu inému, kto bude chcieť potešiť osobu na vozíčku pomôže. Pretože aj my vždy hľadáme na pintereste inšpirácie a nápady, čo by sa s vozíkom dalo stvárniť.
Aj keď z výsledku sme sa tešili, poviem tak, nadreli sme sa na Corkim poriadne. Zabralo to dosť času oproti našim predošlým cosplayom a len ja som preto posledný týždeň poriadne nepracovala, lebo som neustále niečo maľovala alebo priliepala :)
Oco navrhol ako by to mohlo ísť a spolu so strýkom (oco má stolársku firmu) začali s konštrukciou. Keďže nežijeme v Bratislave a museli sme to nejako naskladať do auta, samotný kostým musel byť rozoberateľný. Zároveň som ale musela byť schopná to sama alebo s ľahkou výpomocou zložiť na mieste. Z predošlých rokov máme stolík spravený, slúži ako podklad každý rok a je to jediná časť, ktorú si nosíme domov. Inak ich necháme pri kontajnery vždy :D
Na stolík sa vytvorila vrchná zubatá časť, do nej išli bočné časti do ktorých sa zasúvali spodné zuby. Dorobili tam ešte zasúvačku na rakety. Zadná časť najprv bola taká, že beriem do kabelky šrobovák a budem to musieť rozoberať s ním, ale nakoniec sa to len našuchávalo. Ak všetko do seba zapadlo, dali sa do dier napchať tyče s točiacimi sa vrtuľami.
Čo sa materiálu týka, čo dielňa dala. A potom obal z fólie na delo a raketky.
Corki ako postava pôsobí plechovo a tak sa nám to také drevené nezdalo dobré. Kúpili sme tenučký polystyrén, odkreslili zuby a narezali na dosť veľa častí. Šmirgľom sa obrusovali hrany, vyzeralo to lepšie a správne plechovo a potom som to začala lepiť. Teraz si už nie som spätne istá, ale myslím že Mamutom alebo niečím takým.
Ako posledné som lepila malé spoje, boli to obrúsené štvorčeky drevené, aby vyzerali ako nity. Aj keď polystyrén je taký lacný materiál, mne osobne sa páčil výsledok hlavne keď som to natrela farbou. Tým že to úplne všade dokonale nechytilo, mal povrch super štruktúru a ja som bola už pri tom farbení a cákaní farby na všetky strany nadšená :)
Na výrobu špicov raketiek som využila svoj starý návod na Sims diamant a veľa papierovej pásky, keďže ten podkladový tvar nebol okrúhly a musela som nejako vyplniť diery. Nakoniec to ale nebolo vôbec vidno, papierová páska vyrieši očividne všetko :D
Veľký boj bola prilba. Našla som si na youtube návod ako vyrobiť peknú guľatú prilbu. No, skončilo to niečím hranatým ako pre dračieho jazdca :D Toľko k mojej snahe o tvorenie s karimatkou. Nemala som tú originál EVU a tak som kúpila aspoň toto a snažila sa...ale ako, aj tak sme boli spokojní. Lepšie ako nič :)
No a toto je finálna podoba Corkiho :)
Vilkov kostým je vždy prvoradý. Ja som doprovod čo sa snaží nájsť niečo veľmi jednoduché a zapadnúť k nemu. Lol postavy sú no...buď sú veľmi nahaté alebo príliš náročné. Mne sa páčila Ashe, pôvodne forest verzia, ale nechcela som mať holé kríže a brucho. Predsa len, veľa času trávime vonku. Takže som si vybrala zahalenejšiu verziu.
Mám rada handmade tvorbu, rada farbím a vyrábam si veci, ale šitie ide úplne mimo mňa. Začala som preto výrobou náplecníkov, čo tam potom že nemám šaty ani nič iné :)
Látku som si kúpila, ale šiť, no na to som nemala ani stroj ani schopnosť. Ako minulý rok, aj tento rok sa o to postarala kamarátkina mamina a na poslednú chvíľu mi zošila šaty i plášť s kapucňou. Akože, najväčšiu radosť som mala z tej kapucne, vždy som túžila mať cosplay nejakej postavy ktorá má kapucňu :D (áno, infantilná radosť musí byť :) )
Všetko samozrejme na poslednú chvíľu, takže len čo som si to domov doniesla, vyskúšala som pásy ktorými som si uviazala brucho, aby mali šaty správny tvar a potom pripla čipku. Ona to tam na fotke mala si len také pásiky zlaté, ale ja som niekde videla cosplay-erky, ako si tam dali čipku a ich verzia sa mi páčila viac, takže som to tam prišpendlila a mamina mi to tam našila, kým ja som maľovala plášť.
Keďže som scrapbookárka, využila som opäť foamiran. Je to taký materiál na kvietky, tenučká pena. Nič lepšie som nemala a ľahko sa do toho skalpelom rezalo. Zafarbila som na zlato a lepila. Nemám žiaden stojan, takže poslúžil Mufasa z Levieho kráľa, plyšák. Aj on bol na cosplayi, hral sa na Aslana z Narnie. (kamarátka bola za tú čarodejnicu tak som jej ho požičiavala).
Takto nejako to vyzeralo pomerne dlho v mojej izbe. Čosi tam očividne vybuchlo :D
Vyrábala som si aj takú srandu na topánky zlatú, ale bolo mi povedané že to lepšie vyzerá bez toho, tak som to nakoniec ani na čižmy nedávala.
Inak to bolo prvý raz čo som mala parochňu. Sivé vlasy sa mi celkom páčili a o maľovanie očí sa postarala kamarátka, ktorá sa Cosplayu venuje serióznejšie. Kto by si chcel pozrieť jej fotky nielen Fiony, kuk na instagram. A keď už mám krátke reklamné okienko, aj brat už má instagram na cosplay, kamarátka ho motivovala :)
A len taká vsuvka na pobavenie. Akcia bola v deň volieb (prezidentské voľby) a my sme prišli do našej dediny 10 minút pred zatváraním volebnej miestnosti. Tak sme s mamou vyložili brata a išli rovno voliť. Ja som nemala čas prezliekať sa, tak som tam nabehla v kostýme, parochni a tvárila sa že ja nič :D Ale tak, aspoň mali na záver pobavenie :)
Tak, všetko :) Ako som písala, my sme amatéri doma, ale hlavne že bráško má radosť. A tento rok dvojnásobnú, pretože porota mu udelila nejakú špeci cenu. Zatiaľ síce neprišla a netuší čo to je, ale už len ten fakt potešil :)
Majte krásne dni :)
