Zápisky z malého vesmíru 4
augusta 09, 2019
3.7.2019
Začala som po sebe čítať Anarchorance. Duševne plačem nad tými prvými kapitolami. Toľko zbytočných opisov a slov navyše, že dovi. Je tam vidno, že som na začiatku presne nevedela ako začať a ach. Keď sa pustím do opráv tak tieto prvé to nebude že oprava, ale rovno si čistý word otvorím :D
4.7.2019
Prišla moja najlepšia kamarátka a zároveň editorka. Rovnako ako ja sa pustila do opätovného čítania už kompletného textu a na rozdiel odomňa, čo hľadám skôr logické nesúvislosti (akože, osoba zavrie oči a o odstavec ich zatvorí znovu :D) , ona prišla pekne s vytlačenými papierikmi a už mi len vraví, čo by som pri oprave mohla, teda mala, vyškrtať. Lebo je to zbytočné a pointu zhrniem kratšie inde. Tak po troch kapitolách asi dve strany, možno aj tri letia z okna. :D
Citovo som sa na toto pripravila, alebo teda, viete ako to je. Nie je to príjemné počuť, ale napríklad mňa sa to nejako nedotýka, žeby ma to malo uraziť. Je to konštruktívna kritika a hlavne veľká pomoc, pretože keď sa nad tým tak zamyslím teraz, má prosto pravdu. To čo mne pri písaní prišlo ok, z hľadiska čítania a informácií môže byť zbytočne zdĺhavé. A hlavne sama teraz v týchto prvých kapitolách vidím ten svoj kostrbatý rozbeh :D
6.7.2019
Sobota a ja nepíšem. Akože, cítim sa čudne a nesvoja. Normálne by som pokračovala, alebo sa pustila aspoň do opráv, ale to nechcem, kým si to celé neprečítam a nevyriešim pár svojich otázok a ďalších vecí.
18.7.2019
Ešte stále som po sebe nedočítala. Začiatky nového štvrťoku sú vždy pracovne ťažké, tak som to flákala, plus, robím si do toho rovno už poznámky. Keď ma niečo napadne doplniť alebo tak.
V každom prípade som už nejakých 50 strán pred koncom a našťastie, ako som bola zúfalá na začiatku, tak teraz sa ten pocit už stratil. Síce je tam stále kopa vecí čo mi prejde hlavou, ale už to nie je zúfalosť ako pri prvej stovke. Lebo tam bol aj moment (momenty), kedy som tak hľadela na text a premýšľala, čo som týmto chcela akože povedať??? :D
V každom prípade som už nejakých 50 strán pred koncom a našťastie, ako som bola zúfalá na začiatku, tak teraz sa ten pocit už stratil. Síce je tam stále kopa vecí čo mi prejde hlavou, ale už to nie je zúfalosť ako pri prvej stovke. Lebo tam bol aj moment (momenty), kedy som tak hľadela na text a premýšľala, čo som týmto chcela akože povedať??? :D
28.7.2019
Som si myslela, ako na tábore niečo ešte domyslím, ale no to istotne. Som si tak oddýchla od všetkého, vypla od práce, od knihy...prosto od všetkého. Teraz doma som sa pustila opäť do čítania, ostáva mi kúsok a ja by som už najradšej otvorila word a pracovala na úpravách. Lebo ako som mala kopu krát nechuť ho otvárať, lebo lenivosť, lebo seriály a tak, tak teraz keď nepíšem tak mi to hrozne chýba. Už vidím ako ma to prejde, keď ho naozaj otvorím a bude čas na opravovanie :D
0 komentárov