20.6.2019

  Hotovo. Dobre, hotovo bolo už nejaký čas dozadu, ale hotovo hotovo som si povedala až dnes. A presne 18:25 som súbor poslala trom osobám, ktoré si prechádzali čítaním postupne ako som to písala.

  Inak som sa dnes hrozne ponáhľala. 19:30 sme mali byť s bratom na koncerte a odo mňa sa očakávalo, že o trištvrte na sedem vypadneme z domu. Ale ja som bola rozbehnutá, alebo skôr...no ani neviem. S poslednou kapitolou knihy, konkrétne poslednými dvoma stranami, som hrozne bojovala. Vedela som ako to chcem ukončiť, ale cesta k tomu koncu ma ubíjala. A tak som nad poslednou stránkou sedela asi dve hodiny, už  ma tlačil čas odchodu na koncert, ale ja som to chcela mať dopísané. (ešteže sa nemaľujem, lebo ledva som na seba stihla natiahnuť nejaké pekné veci, nieto keby mám robiť niečo iné :D).

  Takže 18:25 som to poslala vytešená, ale zároveň ma trochu štval ten koniec. Pol strana. To ako sa stalo čo sa stalo. Jednoducho, ponáhľala som sa, lebo fakt som im to chcela poslať čo povedia a doťukala som tie posledné vety aj bez vnútorného stotožnenia. Jednoducho tam postava urobila niečo, čo som sama považovala za hlúpe a celkovo, nehodilo sa to ku konaniu hrdinky.

21.6.2019

  Poslala som to ešte trom ľuďom. Nie je to síce opravené, budem tam ešte pár vecí na ktoré som ich upozornila meniť, ale sú to kamarátky. Rôzne osobnosti, ktoré čítajú rozdielne knihy a ich čítanie má byť hlavne o deji. Logických chybách a veciach, ktoré chcem vedieť skôr, ako sa pustím do opravovania. (už teraz to neznášam, mňa tak hrozne nebaví čítať po sebe, lebo veď viem ako to skončí :D Kedysi som nevymýšľala ani konce príbehov čo som písala, aby ma to neprestalo baviť. :D)

22.6.2019

Vydrhla som kúpeľňu a záchod, už doobeda. Čo je veľmi netypické, pretože soboty ak nemusím tráviť prípravou obedu a som doma, zvyknem písať. Hlavne teda nedele sú top pre moje písanie, ale aj sobotu to zvyklo byť fajn. A teraz nič. Mám predsa hotovo. Myšlienky mi ale aj tak blúdili k pokračovaniu, keďže dej skončil otvorene.

  Vytiahla som ale knihu, konečne mám čas na čítanie. Moc mi ale nepomohla, lebo som sa pustila do Dcéry ľudstva a to je taká dystopia, sú tam rôzne technické vynálezy, ktoré ma vracali k mojim nápadom a myšlienkam k mojej knihe.

 

  Niečo po šiestej mi zablikal Skype, kamoška mi skopírovala časť z knihy, na ktorej sa práve pobavila. Nebola som pri PC a tak keď som prišla, našla som si 17 správ k deju. :D Kamarátka mi to takto písava, priamo emócie popri čítaní, tak sa môžem zasmiať s ňou. :D Na jej reakciách :D

  Zároveň som vedela, že to už stihne dnes dočítať, lebo bola na konci, takže som bola zvedavá.

23.6.2019

  Na záverečné zhodnotenie som čakala skoro do druhej noci, kým s čítaním skončila. Čo povedať, potešilo ma :D Okrem vyjadrenia toho čo sa jej páčilo a hlavne že sa jej to páčilo, mi napísala i kritiku, čo sa jej nezdalo a stálo by za zamyslenie. Jedna z tých vecí bola koniec. 

  Vzhľadom na to že som s ním sama nebola vnútorne stotožnená som ju plne chápala, ale nevedela som ako to vyriešiť. Teda mala som predstavu dva, ale tá sa mi tiež nepáčila. Ale kamarátka mi tam z fleku iba tak napísala, ako by som to mohla urobiť a jej nápad bol úplne skvelý (ona inak tiež píše a ja čakám, kedy budem tiež čítať jej knihu. Už jej určite leziem na nervy čo furt mám reči, kedy začne konečne písať :D ). Vpodstate stačilo zmeniť jeden jediný odstavec a nabralo to úplne iný nádych, s ktorým som bola konečne spokojná.

  Takže som sa pekne vyspala, ráno si čítala a potom som ten jeden odstavec opravila a zase rozposlala  zvyšku. Kamarát (lebo je fajn mať aj mužský pohľad, hlavne keď jedna z hlavných postáv je muž) sa celkom smial, čo také podstatné môže zmeniť jeden odstavec. Ale...no aj jeden odstavec môže veľa zmeniť.

Takže...HOTOVO. Konečne. (ako som napísala toto hotovo, hneď som si predstavila seba nad vytlačenými papiermi, ako to čítam a čaká má tá horšia časť, úpravy, ale aspoň dnes sa idem tešiť z toho HOTOVO :) )

  Čo sa zhrnutia týka, takto pred opravami má 453 strán a 172106 slov. Kedy som začala netuším, ale som slimák a bolo to nejaké dva roky dozadu. Ale na druhú stranu, lepšie byť slimák a ísť pomaly, ako stáť na mieste.