Zápisky z malého vesmíru 1
apríla 30, 2019
K tejto rubrike ma inšpirovala iná blogerka, konkrétne Dany, ktorej denníček postupu ako písala svoju knihu je jednoducho skvelý. Už keď som si to čítala tak som sa smiala, v mnohom som chápavo prikyvovala, že spoznávam svoje problémy. (hlavne ako dostať sa niekam alebo z niekade, keď si človek vymyslí niečo super nedobytné :D) Zároveň som si hovorila, že nielenže je zaujímavé to čítať, ale musí byť fajn mať zdokumentované svoje postupy.
Ja už som skoro na konci prvého draftu, takže moc si z toho nezdokumentujem a je to veľká škoda. Lebo ani presne neviem, kedy som s písaním Anarchorance začala. Napriek tomu som sa rozhodla jej denníčkom "Keď si myslíš že si spisovateľ" inšpirovať a všetkým ktorí píšu odporúčam nakuknúť k nej, lebo no ja som sa zasmiala :)
.......................
18.4.2019
Niekedy sa na sebe strašne smejem. Minule som dopísala jednu kapitolu a povedala si, že je čas si prečítať čo som to písala minule. Minule sa myslí pred týždňom, pretože keď je ťažký pracovný týždeň, tak sa mi často stáva že píšem len sobotu a nedeľu. Keď vládzem.
No a tak si to čítam, vravím si fajn kapitola, som spokojná a potom sa začnem smiať, že hups. Chudák Shade v nej zmokol ako myš a ja v kapitole, ktorú som práve dopísala a ktorá priamo nadväzovala na tú predošlú nič také nespomínam. Hlavne že Shade je teplomilná kvetinka zvyknutá na teplo a dávno by drkotal zubami a nadával ako pohan, prečo nemá nejaké vyhrievané oblečenie alebo tukové zásoby :D
24.4.2019
Úvaha dňa. Keď máte narazené rebrá, čo vás vlastne bolí? Rebrá? Alebo proste zvyšok tela okolo rebier? Ja už som rebrá narazené asi dva krát mala, ale aj tak je to taký boľavý pocit, že ani neviem čo ma bolí. Som rada keď sa nehýbem a nebolí nič.
Zapla som teda kamoša Googla a po čítaní článkov o tom, ako vzniajú modriny a čo ich priamo v tele spôsobuje som dospela k záveru, že nijaké rozvádzanie techniky ktorá dokáže narazené rebrá v priebehu chvíľky vyliečiť, sa venovať radšej nebudem.
26.4.2019
Zaviedla som si režim písania o jedenástej. Keď chodím o jednej v noci spať, tak sú to pekné dve hodinky k dobru. Síce píšem pomaly ako slimák, ale aj malý posun je nejaký posun. Samozrejme ale, keď chce človek písať, má svojho brata ktorý má úplne iné plány. Rozumejte, chce nainštalovať hru. Najlepšie s češtinou. Zabila som s tým asi hodinu, ale kedže som dobrá sestra, odpustila som si šomranie. Aj keď to aj tak hrať nebude. Lebo kedy on hráva autá?
Našťastie aj s týmto časovým sklzom som si word otvorila a prekvapivo, išlo to super. Možno preto, že som už mala svoj siahodlhý 5 stranový dialóg štyroch postáv napísaný a bolo treba len dopísať, kto čo povedal. Robím to tak často, iba ťukám priamu reč jednu za druhou, aby som nestratila niť a bolo to autentické. Lebo opisovanie ako sa kto zatváril a poškrabal na nose, alebo čo, zbytočne zdržuje a potom aj zabudnem, čo chcel kto povedať.
30.4.2019
Keď vám kamarát pošle správu po prečítaní novej kapitoly a prvé čo vidíte je na konci textu WTF??? tak to značí dve veci. Buď ste napísali niečo strašne super, alebo ste spomenuli niečo čo pozná a chce to okomentovať, či mať nejakú narážku. V poslednom prípade to bolo "wtf", lebo očividne ak je postava ryšavá, musí byť automaticky strašne sexy sebavedomá a neviem aká dračica. No a keď to tak nie je, tak spomínané - wtf??? :D
0 komentárov