Ach ten prvý článok...alebo, keď človek začína písať blog č.2

apríla 25, 2019

Písanie prvého článku je des. Vlastne, čohokoľvek. Prvá strana do knihy, prvý instagramový príspevok, prvý príspevok na facebookovej stránke. Neviem ako vy, ale ja nad tým vždy sedím a premýšľam, ako začať. Prvý dojem je predsa len dôležitý.

Nečakala som, že tieto pocity budem mať ešte niekedy na blogu. Jeden už totiž mám, taký papierovo tvorivý a nikdy som druhý neplánovala. Život ale nevyspytateľný a tak si dávam takúto malú reprízu úvodu v blogerskom svete. Ako tak rátam, po siedmych rokoch, pretože prvý blog som zakladala v januári 2012. (až som v šoku zostala, že už je to celkom doba :) )

Tak prečo blog číslo dva? Asi preto, že som začala čítať viac blogov, ktoré nie sú o scrapbooku a niekde v duši to naštartovalo moju potrebu písať aj o niečom inom, ako o lepení z papiera. Toto tvorenie totiž nie je jediné, čo napĺňa moju kreatívnu stránku. Dávno skôr, než som objavila slovo "scrapbook", som objavila lásku k písaniu. Tým dávno myslím naozaj dávno, mala som možno len nejakých desať rokov. Na Slovensku sme mali ešte slovenské koruny, počítač ani notebook neboli bežnou súčasťou rodín. Od mala som milovala príbehy, skôr ako som sa naučila čítať a postupom času sa začali rodiť aj v mojej hlave. A tak som si ako malé dievčatko zašla kúpiť do obchodu linajkový recyklovaný zošiť za 10 korún a začala písať svoju prvú KNIHU.

Presne tak som sa vtedy totiž cítila. Že píšem knihu a pamätám si to nadšenie, keď som zapísala celý zošit. Aké je to dlhé, ako som to vymyslela. Bola to detektívka (čo je inak žáner, ktorý som ako malá mala rada a teraz ani nečítam detektívky, ani nezvyknem sledovať tento druh filmov) a písala som ju potajomky. Lebo keď má človek desať a chce napísať knihu, pripadá si trochu dosť čudne, čo to má za záujmy oproti svojim rovesníkom. Nevedeli to ani doma, zošit som si poctivo skrývala. :)

Tento príbeh, plný pravopisných chýb mám odložený doteraz, rovnako ako doteraz píšem. Akurát som prešla na fantasy a scifi a práve o tom písaní, ale i čítaní bude tento blog. Čiastočne aj ako moja motivácia písanie neflákať, nech mám o čom písať aj tu :D

Pôvodný plán spred dvoch či troch mesiacov bol, nechať všetko na jednom blogu, tom prvom, ale rýchlo som zistila, že všetky články by sa strácali medzi tými papierovými. Predsa len, scrapbook je aj moja práca a tak tvorím dosť.

A tak vitajte na tomto blogu, venovanému príbehom, ktorý je konečne v inej ako mojej neobľúbenej ružovej farbe (ja neviem prečo som si vždy stiahla šablóny doružova a nejako to neupravila :) )

♥